Neapol je prístavné mesto v južnom Taliansku na pobreží Tyrrhenského mora. Je hlavným mestom regiónu Kampánia a jeho historické centrum je od roku 1995 zapísané vo svetovom kultúrnom dedičstve UNESCO. Keďže je Taliansko naša "srdcovka", rozhodli sme sa, že ho jednoznačne musíme vidieť. Strávili sme tu päť dní, ktoré sme sa snažili maximálne využiť. Nachodili sme desiatky kilometrov a testu odolnosti sme podrobili aj dve naše tašky z kolekcie Rodinka. 

1. MESTO NEAPOL A JEHO HISTORICKÉ CENTRUM

Diego omnipresent

Neapol je prístavným mestom. Nachádza sa tu niekoľko hradov, námestí a nespočetné množstvo nádherných uličiek. Našim heslom sa postupne počas výletu stala hláška "to nezachytíš". Aj keby sme sa akokoľvek detailne snažili toto mesto kontrastu špiny a neporiadku a nádherných scenérií popísať, človek ho jednoducho musí vidieť a zažiť si to na vlastnej koži. Nádherné prechádzky malebnými uličkami španielskej štvrti kontrastujú so všadeprítomným odpadom a špinou. Aj keď to znie asi trochu čudne, ale ono to tak asi má byť a jednoducho práve tento kontrast robí z Neapola mesto akým je a ako je vnímané. Časom si na to človek zvykne a tak nejak to absorbuje a nevšíma si to. Aby sme ale boli trochu prívetivejší tak musím povedať, že ma celkom prekvapili a pobavili nádoby na separovaný odpad. Snaha sa cení a možno raz, krôčik po krôčiku ... Ktovie

Samotná hlavná železničná stanica sa nám veľmi páčila a to nie len z vonkajšej, ale aj z vnútornej strany. Ide o styčný bod pre každého, kto, podobne ako my, plánuje okrem samotného mesta navštíviť aj jeho okolie.

Prvý deň bolo trochu zamračené, tak sme sa rozhodli, že si pobeháme staré mesto. Začali sme lanovkou, ktorá nás vyviezla do štvrte Vomero. Po krátkej prechádzke touto bohatšou časťou mesta sme sa dostali k hradu Castel Sant'Elmo, odkiaľ sa nám naskytol nádherný výhľad na celé mesto. Po krátkej "kochačke" sme sa pohli ďalej a zbehli sme do centra. Existuje množstvo spôsobov, ako si Nepol prejsť, my sme sa vybrali ku prístavu do štvrte Santa Lucia, odkiaľ sme sa pobrali smerom na západ, popri mori, po Via Partenope. Tu môžete vidieť ďalší hrad, Castel dell'Ovo, alebo si len tak sadnúť a kochať sa pohľadom na more a západ slnka.

Pokračovali sme smerom na západ a onedlho sme zamierili na sever, cez Piazza dei Martiri až ku Via Chiaia. To je krásna ulička, ktorá vás dovedie až ku slávnemu Piazza del Plebiscito. Odtiaľ sa oplatí zaskočiť na Galleria Umberto I, čo je v podstate nádherný podchod, spájajúci dve ulice. Tam si môžete vybrať, či sa pôjdete pozrieť na ďalší z neapolských hradov, tentokrát ide o Castel Nuovo, alebo sa poberiete pešo po Via Toledo (práve tam sme bývali a mimochodom samotná stanica metra je tu umeleckým zážitkom). Via Toledo je dlhá ulica plná všelijakých malých obchodíkov a veľkých obchodov. Zo západu ju lemuje Španielska štvrť (Quartieri Spagnoli), ktorá je známa svojimi úzkymi, nádherne zdobenými uličkami, ktoré sú plné reštaurácií, kaviarní lokálnych zeleninárov a ovocinárov (bazalku v takej veľkosti sme ešte nevideli). Španielska štvrť bola naša najobľúbenejšia. Večer sme si sem zašli na pizzu alebo morské plody a pohárik vína. No a čo nás prekvapilo asi najviac boli ceny, ktoré boli v tejto štvrti na úrovni tých našich. Často aj lepšie. Veľký pozor si však treba dávať v nočných hodinách, kedy sa do tejto štvrte neodporúča chodiť. 

Keď pôjdete po ulici Toledo smerom na sever, prídete na Piazza Dante. Odriaľ sa už dostávame ku asi najkrajšej uličke v Neapole. Ide o ulicu Via dei Tribunali, ktorá končí až pri Castel Capuano a pozdĺž ktorej sú rôzne menšie či väčšie kostolíky, baziliky a všetky ostatné iky čo si len viete predstaviť. Táto ulička vás dovedie aj k neapolskému Duomu. Zároveň je tu plno rôznych remeselných stánkov, pizzérií, obchodíkov atď. Našli sme tu aj jedno umelecké dielo, nenápadné, ale našli sme ho. Uhádnete o koho ide? Je to veľmi pekná prechádzka, ktorú sme absolvovali asi dvakrát, avšak neodporúčame po nej ísť v noci.

2. POMPEJE - mesto, kde sa zastavil čas

Výlet do Pompejí sme si naplánovali na nedeľu 2. júna, kedy bol v Taliansku zároveň štátny sviatok. To znamená, že vstupné do múzeí bolo v ten deň zadarmo. Vyrazili sme hneď ráno a na miesto sme dorazili vlakom z hlavnej vlakovej stanice okolo deviatej ráno. A už tam bolo plno :) Zobrali sme si teda mapku a išli sme sa prejsť po meste, ktoré ostalo zakonzervované v čase. Mapku si určite nezabudnite zobrať, pretože ide o naozaj veľké a rozľahlé miesto s množstvom rôznych uličiek. My sme v tomto mestečku strávili asi šesť hodín a aj tak sme si nestihli pozrieť všetko. Každopádne návštevu Pompejí určite odporúčame.

Po návrate do Neapola sme sa rozhodli, že sa ešte pôjdeme pozrieť do Národného archeologického múzea (Museo Archeologico Nazionale di Napoli). Naša prehliadka Pompejí sa nám týmto krásne doplnila. V múzeu sa totiž okrem iných nádherných expozícií nachádzajú aj tie zo sopečného mesta.

3. CAPRI - romantický ostrov obrovských citrónov

Na tento výlet som sa tešil asi najviac. Výlet na Capri je dobré si naplánovať dopredu, pretože tieto výlety sú veľmi populárne a ľudia sa sem hrnú v davoch už doobeda. Existuje niekoľko dopravných spoločností, ktoré vás tam prepravia a lístky sa dajú kúpiť aj online. My sme to riskli a kupovali sme ich priamo v prístave, kde sa dajú zohnať o niečo lacnejšie. Cesta loďou trvá asi hodinku a okrem iného vám poskytne aj krásny pohľad na Neapol. Po príchode do prístavu v Capri sme pôvodne chceli pokračovať lanovkou priamo hore do centra, no asi 30 metrový rad ľudí nás odradil a pokračovali sme pešo. Nakoniec to bola nádherná prechádzka plná krásnych zákutí a výhľadov.

Z hlavného námestíčka sme sa pobrali pešo smerom k Augustovým záhradám a odtiaľ sme zamierili na Via Krupp. Nádherná, dláždená cesta popri útesoch, ktorá spája tieto záhrady s prístavom Marina Piccola. Pokrýva výškový rozdiel asi 100 metrov a poskytuje neskutočne krásny pohľad na ostrov. Tu, na rozdiel od centra, nebola skoro ani noha a tak sme si vychutnali pokojnú, romantickú prechádzku :) Na konci prechádzky sme dorazili na malú verejnú kamienkovú pláž, kde sme sa okúpali a stretli aj pár našich krajanov, ktorých týmto pozdravujeme :)

Trošku sme si oddýchli, pomotali sa po okolí, kde sme okrem iného mohli vidieť asi najväčšie citróny aké sme kedy videli :) Capri je určite na celý deň, ak máte čas, môžete sa ísť pozrieť na zrúcaniny Tibériovho paláca Villa Jovis, alebo sa vyviezť na druhú stranu ostrova a pozrieť si druhé mestečko Anacapri. Samotná cesta malým autobusom po ceste v skalách je zážitkom. 

4. AMALFI - POSITANO - SORRENTO

Existuje viacero alternatív, ako prejsť po tomto pobreži a navštíviť ikonické mestečká akými určite Amalfi, Positano či Sorrento sú. My sme sa rozhdoli, že hneď ráno vyrazíme rýchlikom do Salerna a odtiaľ pôjdeme loďou pozdĺž pobrežia do Amalfi. V Salerne sme boli asi za pol hodinku. Železničná stanica je hneď pri prístave a do hodinky sme už sedeli na lodi, odkiaľ sme mali nádherný výhľad na celé pobrežie. Do Amalfi sme dorazili asi za hodinku.

Keďže nás čakala ešte dlhá cesta, v Amalfi sme sa nezdržali dlho. Dali sme si malú kávu, pozreli si námestíčko a pár uličiek a sadli na autobus. Nasledujúca zastávka Positano. Cesta autobusom popri pobreží má svoje čaro. Nie len kvôli nádherným výhľadom, ale aj kvôli doprave, ktorá je sama o sebe zážitkom.

Positano nám vyrazilo dych. Vedeli sme, že je to pekné mestečko, ale realita nás odrovnala. Vystúpili sme na kopci a pobrali sme sa pešo dole ku pláži. Krátka prechádzka úzkymi uličkami s malými obchodíkmi, cukrárňami a kaviarňami nás doviedla až k moru. Tu sme si dali oddych a okúpali sa. Ak chcete v tomto kraji ochutnať niečo nové, určite skúste Sfogliatelle. Je to sladké pečivo v tvare mušle, ktoré chrumká tak, že vám prasknú bubienky. Našou poslednou zastávkou pred návratom do Neapola bolo Sorrento. Krásne mesto na prechádzku a super výhľad zo skaly. Pláže sú tam však súkromné a je nutné si za nich zaplatiť.

5. VEZUV

Posledný deň sme si nechali na výstup na Vezuv. Lístky sme si kúpili online už doma, pretože je o nich veľký záujem a vstupy sú vyhradené na určitý čas a určitý počet ľudí. Išli sme znovu vlakom z hlavnej stanice do mestečka Herculaneum. Našli sme dopravnú spoločnosť, ktorá premáva hore na Vezuv a kúpili sme si dva lístky na ich autobus. Cesta trvala asi pol hodinku. Autobus nás vyložil na parkovisku tesne pred vstupom a dostali sme asi hodinu a pol na výstup. Tento čas vám pohodlne postačí na výstup hore aj zostup dole pokojným tempom. Po ceste máte asi dve zastávky s bufetom a lavičkami na oddych, pivko a pod.

Vezuv asi nepotrebuje špeciálny komentár. Prechádzať sa po stále aktívnej sopke, z ktorej sa ešte dymí, je bezpochyby zážitok na celý život.

Neapol a jeho okolie nás očarilo. Určite by sme sa sem radi vrátili a pozreli si aj veci, ktoré sme nestihli ako ostrovy Procida a Ischia, mestečká Ravello, Paestum, katakomby San Gennaro v Neapole (ktoré sme si naplánovali práve na deň keď boli zatvorené :) ) a kopec ďalších zaujímavých miest v tomto nádhernom regióne.